O Rybníčkovi s rezervou

23. apríla 2016, cestask, Nezaradené

V marci sme mali voľby, po ktorých neexistoval reálny víťaz. V apríli sa už o slovo hlásil „víťaz“ volieb 20(20) –  Richard Rybníček.

Pravica, resp. reálna pravica, bude mať zdá sa väčšiu moc ako v minulom volebnom období. Stále je však roztrieštená a nedokáže Smeru postaviť reálnu opozíciu – aj keď Sulík s Matovičom sa k tomu približujú. Idea veľkej pravicovej strany je neustále opakovaná od čias SDK, no výraznejšie od pádu vlády Ivety Radičovej, má šancu byť naplnená v strana R. Rybníčka …  teda za určitých podmienok.

Podľa rozhovoru, ktorý Rybníček ponúkol Pod Lampou, hlavný princíp jeho strany má byť zmena volebného systému i charakteru štátu.

Od koho som to už počul… Rado Procházka si pýtal mandát na zoštíhľovanie štátu, viaceré volebné obvody ako aj zmenu pozície štátu ku vzťahu k občanovi či podnikateľovi. 5% bol výsledok, ktorý Procházka dostal, samozrejme aj kvôli vykrúcania sa ohľadne vlády zo Smerom. Štruktúra, organizácia a hierarchia štátu však (zdá sa) že nie je hlavný problém bežného voliča. Ak preto strana, ktorá má spájať, už vo svojich začiatkoch vyťahuje akúsi nezáživnú kartu, má vôbec nejaké šance na úspech? A zvlášť ak ideu decentralizácie bude p. Rybníček predávať takto t.j. prejavovým spôsobom Rada Procházku (samozrejme je to moje subjektívne pozorovanie), tak mám dôvodnú obavu: má strana šancu?

Prvý dojem je kľúčový, no a obohraná platňa s plánom ako premeniť Slovensko na Švajčiarsko (resp. Švajčiarsky model), z čias Vladimíra Mečiara, a zvlášť takouto formou sa mi zdá maximálne riskantné z pohľadu politického marketingu.

Cirka 16 kantónov, t.j. štátov v rámci federácie (ak sa pozeráme na Švajčiarsko), môže totižto priniesť omnoho viac škôd ako osohu, ak majú tie kantóny mať čiastočne vlastnú vnútrokantónnu politiku, priestor pre čiastočne nezávislú ekonomiku a daňové pravidlá + kantónové parlamenty, kantónové volebné obvody (a reformu NR SR na jednu snemovňu, ktorej časť by bola volená cez terajší systém a časť cez obvodový systém) a minimálnu koordináciu kantón cez centrálnu vládu. Nevyzerá to ako práve najrozumnejšie riešenie. Jeho praktickosť je tiež otázna, ak sa ma zároveň zachovávať územná celistvosť a jednota republiky.

Ale v Švajčiarsku funguje? Na rozdiel od nás, Švajčiarsko je neutrálna a čiastočne izolovaná krajina ďalekého západu, ktorá celou svojou spoločenskou mentalitou, ekonomickou a sociálnou vyspelosťou je pred Slovenskom o desiatky rokov a je to krajina, ktorej historická identita bola po stáročia kompromisom a spolunažívaním Francúzov, Nemcov a Talianov.

Aby som to zjednodušil, ide o rozdelenie VÚCiek na nové VÚCky založené na prirodzených regionálnych hraniciach, pričom tieto nové VÚCky by sa čiastočne podobali na nejednotné americké štáty v rámci jednej krajiny. Na základe toho by mali aj oveľa zvýšené právomoci.

Nuž a toto má, dámy a páni, byť politika konzervatívna a stredo-pravá. Má to byť strana, ktorá zaplní medzeru po KDH a #Sieti. Má to byť pro-európska (zvýrazňujúc však potrebu decentralizácie moci z Bruselu späť do členských štátov … kvitujem) a pro-atlantická strana. Má to byť strana vedená konzervatívcom, ktorý je po tejto (utopistickej) revolúcii ochotný otvárať otázky liberálnych tém ako registrované partnerstvá či eutanázia; vedená človekom, ktorý ju zakladá na základe vlastnej nespokojnosti, prameniacej z ignorancie štátu voči primátorom/starostom („Trpím tým, ako funguje štát.“).

Určite na to R. Rybníček pádne dôvody má, ale žiadať od občanov „15% až 40%“ volebnú podporu na 3 volebné obdobia (!), kvôli implementácií čiastočne kontroverznej politiky so skutočne neistým výsledkom, považujem za totálne nesprávne, zvlášť keď sa tém typu zdravotníctvo, školstvo, zahraničná politika a. i. dotkol až na Hríbovo vyzvanie.

Spájanie slovenskej pravice pod tento projekt delenia štátu, môže mať katastrofálne dopady na pravicovú politickú situáciu. Riešiť treba (aspoň na teraz) urgentnejšie problémy a to cez terajší systém a terajšie inštitúcie. Na druhej strane je tu aj dobrá správa: karty ešte môžu zamiešať Kiska, Zajac, Hlina, Chmelár a iní. Preto toto celé treba brať s rezervou, aspoň do leta, keď by sme mali byť múdrejší o outline strany.

Desí ma však jedna vec: ak sa stranám pred voľbami a PVV po voľbách vyčítali/jú absencia idey a dlhodobých plánov, tak Rybníček ju má. Táto cesta je však veľmi deravá.